Rudolf Nezbeda je novou tvárou trénerského tímu Patrioti Levice Academy. K basketbalu sa po rokoch vrátil najskôr ako rodič, neskôr si obnovil trénerskú licenciu a dnes sa pripravuje na svoju novú výzvu pri kategóriách U12 a U13.

Na úvod, vitaj v Patrioti Levice Academy. Ako sa zrodila myšlienka pripojiť sa k nášmu klubu?

Myšlienka prišla od Mareka Juríka začiatkom minulej sezóny. Potreboval pomôcť na tréningoch a keďže som tam býval často ako rodič, s pomocou som súhlasil. Počas sezóny sa ma opýtal, či by som to chcel robiť oficiálnejšie, tak som si obnovil licenciu a teraz som tu.

Prezraď nám niečo o sebe. Kto je Rudolf Nezbeda mimo basketbalového ihriska?

Mimo basketbalu som v prvom rade otec dvoch detí a manžel. Takisto mám, samozrejme, aj svoje zamestnanie.

Aká bola tvoja doterajšia basketbalová cesta, či už ako hráča alebo trénera?

Ako dieťa som si prešiel všetkými vekovými kategóriami za Levice. Po škole som potom rok pomáhal ako asistent pri chlapcoch U12 a o rok neskôr pri podobnej kategórii dievčat. Neskôr, keď som sa odsťahoval do Veľkej Británie, som si tiež pričuchol k basketbalu ako hráč amatérskeho tímu v Bristole, kde som žil. Jednu sezónu som si vyskúšal aj trénerskú činnosť ako asistent pri chlapcoch U12 v Bristol Storm.

Čo ťa priviedlo k práci s deťmi a mládežou?

Už ako starší hráč za juniorov ma zaujímali rôzne štýly a praktiky trénerov a hráčov a to, ako ich implementovali do tréningových jednotiek a samotných zápasov. Neskôr ma to presvedčilo, aby som si spravil trénerskú licenciu.

Prečo si sa rozhodol venovať práve trénovaniu mladých basketbalistov?

Myslím si, že táto práca je nedocenená a zároveň veľmi dôležitá pre rast budúcich športovcov. Keď dostanú správne návyky už v mladom veku, nielen tréneri, ale hlavne rodičia môžu byť na svoje deti pyšní. A keď vám niekto o 20 rokov povie, že vás mal rád ako trénera a že ste ho niečo naučili, tak si myslím, že to je na nezaplatenie.

V novej sezóne budeš pôsobiť pri kategóriách U12 a U13. Na čo sa v tejto úlohe tešíš najviac?

Keďže táto sezóna bude určite nabitá, hlavne s U13 budeme hrať zápasy v CEYBL, takže asi najviac sa teším práve na tie, keďže to bude pre mňa niečo nové. S U12 máme zase nových chlapcov, ktorí prišli o tréningovú jednotku vyššie, takže tam sa určite teším na ich basketbalový rast.

Ako by si opísal svoju trénerskú filozofiu?

Určite je založená na správnych návykoch a charaktere, nie na výsledkoch. V prvom rade chcem, aby sa hráči navzájom rešpektovali, boli disciplinovaní a mali radosť zo športu.

Aké hodnoty považuješ pri práci s deťmi za najdôležitejšie?

Trpezlivosť, rešpekt a disciplína.

Čo by mali hráči v kategóriách U12 a U13 podľa teba zvládnuť nielen basketbalovo, ale aj ľudsky?

Určite rešpektovať a tolerovať jeden druhého, mať úctu k trénerom a ostatným rodičom. Tieto ľudské vlastnosti im vštepujeme na každom tréningu. Čo sa týka basketbalu, hráč by už mal mať dobrú techniku s loptou a dobré zakončenie. V U13 by už mala byť zvládnutá aj správna technika streľby.

Aké vlastnosti sa snažíš u mladých hráčov rozvíjať najviac?

Odolnosť voči chybám, vnútornú motiváciu a hernú odvahu – nebáť sa.

Fanúšikovia a rodičia ťa budú vídať po boku Mareka Juríka. Ako vnímaš túto spoluprácu?

Voči Marekovi mám veľký rešpekt a každým tréningom sa od neho veľa učím. Máme podobné basketbalové zmýšľanie a hlavné je, že si rozumieme a rešpektujeme sa.

V čom si myslíš, že môžeš tímom U12 a U13 pomôcť najviac?

Určite ich správne povzbudiť a usmerniť.

Máš nejakého trénera alebo basketbalovú osobnosť, ktorá ťa inšpiruje?

Vyrastal som v 90. rokoch, takže jednoznačne ikona Michael Jordan.

Čo robíš vo voľnom čase, keď práve nie si v telocvični?

Keďže času nie je veľmi veľa, snažím sa ho tráviť s rodinou.

Aký odkaz by si chcel poslať hráčom kategórií U12 a U13 pred začiatkom sezóny?

Začiatok je najdôležitejší, takže nech trénujú na 100 %. Keď však treba oddychovať, tak nech naozaj oddychujú. Nech sa správne starajú o svoje telo, aby sa vyhli zraneniam. Bude to dlhá sezóna a verím, že úspešná, tak nech sa tešia a majú z basketbalu radosť.

Čo by si odkázal rodičom našich mladých basketbalistov?

Veľká vďaka za ich podporu, trpezlivosť a dôveru.